Najpriliehavejší názov, ktorý sa ku nim hodí. Sú všade okolo nás no uvidieť ich je vzácnosť. Častejšie je pre pozorných návštevníkov lesov možné nájsť len pobytové znaky. Keď sa človek rozhodne venovať sa vlkom naučí sa čítať z týchto pobytových znakov ako z knižky. Vlky sa dokonale dokážu prispôsobiť podmienkam biotopu ktorý im vyhovuje až do takej miery, že druh vytvára poddruhy. V tomto článku sa čiastočne povenujeme len našim Karpatským vlkom. V tomto odseku veľkosti ich teritórií.

V začiatkoch ochranárskeho snaženia našej skupiny boli ohrozené druhy s ktorými sa obchodovalo, tie sme mapovali a chránili tak ako to len bolo možné. Boli to druhy ako orly skalné, sokoly sťahovavé, motýle vzácne chrobáky biotopy s vzácnym rastlinstvom… Vlci sa stali postupne predmetom aj nášho záujmu systematickej ochrany v posledných rokoch. Tomu predchádzali roky mapovania svoriek vo voľnej prírode a zbierania skúseností akým spôsobom ich teritóriá od seba rozlišovať. Postupným zberom dát a skúseností sa utváral celkový obraz o početnosti svoriek v regióne Žilinského kraja. Skúsenosti iných mapovateľov nám nezapadali do nami zistených veľkostí obsadených teritórií vlčích svoriek. Inými slovami vlčie teritóriá mali byť aj dva, tri krát väčšie ako teritóriá podľa našich údajov. Za pomoci telemetrie by sme sa skôr dopracovali ku potrebným údajom, len tieto údaje chýbali. Logicky však niečo nesedelo. Z údajov fotopascí bolo zrejmé, že vlci vyrážajú na lov cca 2 – 3 hodiny po zotmení a z lovu sa vracajú lesom na brieždení, najneskôr hodinu po východe slnka. Na lov nie je veľa času. Čiže v lete majú na lov asi sedem hodín a v zime cca desať. Za tento čas by mali uloviť, takú korisť, ktorá niektorým nedoláme kosti. Hodne času trvá nájdenie vhodnej koristi a jej oddelenie od skupiny a nahnanie niekde do neschodnej dolinky čo je pre svorku výhodou. Z uvedeného vyplýva, že veľkosť loviska je iná v zime a iná v lete v období brloženia. Tu je aj ďalší faktor, že alfa vlk loví často sám, kým mu začne pomáhať vlčica a ostatní členovia svorky. Vlci sa po love vracajú na svoje miesta, kde sa cítia bezpečne. Spravidla sa jedná o väčšie lesné celky nie lesy obklopené lúkami. Pri vyhodnotení veľkosti teritória jednej vlčej svorky sa musíme opierať o čo najviac údajov o výskyte susedných svoriek z čo najväčšieho, najlepšie uceleného územia. Ku takémuto vyhodnoteniu boli použité údaje zbierané od r. 1991. Priložená mapka vymedzuje sledované územie o ploche do 1.000 k pätnásť stabilných svoriek. Na jednu svorku tak vychádza do 70m2. Na tejto ploche bolo do r. 2022 postupne zistených km2, na ktorom sa môže pohybovať. Podľa výsledkov z fotopascí dokazujúcich početnosť svoriek na sledovanom území a aj z iných zdrojov od pozorovateľov na Slovensku možno predpokladať početnosť svoriek na minimálne 4 ks. Sledované územie by tak predstavovalo cca 60 ks vlkov v nezistenom pohlaví. Od r. 1990 má populačný trend vlka mierne stúpajúci charakter a došlo ku vytvoreniu nových svoriek respektíve zahusteniu územia novými svorkami. Ku výmere popisovaného územia však ešte treba podotknúť, že sa jedná o plochu z pohľadu satelitu. Viac či menej členitý reliéf horskej krajiny na sledovanom území predstavuje v skutočnosti väčšiu plochu.