Naše sovy

Predmetom nášho sledovania našej ochrany a podpory hniezdnych možností v podmienkach severného Slovenska zostalo šesť druhov našich sov. Druhy ako plamienka driemavá a kuvik obyčajný sa v Žilinskom kraji vyskytnú len vzácne. Dôvodom je dlhšie trvajúca snehová pokrývka a zmena hospodárenia s úbytkom starých drevených stavieb hlavne senníkov, ktoré týmto dvom druhom slúžili aj ako hniezdiská. Zakrývanie vletových otvorov do veží kostolov, kaštieľov kvôli holubom a netopierom zlikvidovalo týmto druhom posledné šance na úkryt a hniezdenie.

V tomto krátkom článku sa vám pokúsime predstaviť aktuálnu situáciu s ďalšími siedmimi druhmi našich sov. Šesť z týchto druhov sov sú stromové hniezdiče čiže hniezdia v dutinách stromov, alebo v hniezdach iných druhov vtákov hlavne dravcov. Týmto smerujeme ku faktu ľudských zásahov v lese spojených s ťažbami dreva. Podľa oficiálnych štatistík sa od roku 2000 ročne rúbe okolo 4,5 milióna kubíkov ročne. Za minulý rok údajne 9,3 mil. Štatistiky uvádzajú aj taký počet vyrúbaných stromov ročne. Je to neuveriteľné číslo ale je blízke realite. Týmto chcem len upozorniť na fakt ako sa vtáky musia vysporiadať so zmenou ich životných podmienok. Týmito zásahmi vtáky neprichádzajú len o hniezdne možnosti. Mení sa aj biotop, kedy sa z lesa stáva otvorená plocha na ktorej sa zmenili ekologické čiže aj potravné možnosti. Les je však obnoviteľný zdroj a možno pri správnom hospodárení v lesoch predpokladať návrat do pôvodného stavu. Našou úlohou je pri pohybe v teréne sledovať tieto zmeny. Inštaláciou umelých hniezdnych boxov vytvárať náhradné hniezdne možnosti pre jednotlivé druhy. V neposlednom rade tlačiť na lesníkov aby v lesoch nechávali stromy s dutinami či zlomené stromy aj napriek súčasným predpisom o hospodárení v lesoch, ktoré ich predpisujú odstraňovať.

Zo súčasného celkového stavu prírody a sov obývajúcich jednotlivé typy biotopov sú na tom najlepšie Kuvičky vrabčie. Je to náš najmenší druh sovy s najhustejším rozšírením. Obýva prevažne zmiešané lesy aj čisté smrečiny, najčastejšie okolo nadmorskej výšky 800 mnm. Hniezdi v dutinách po stredných druhoch ďatlov. Ak mu biotop vyhovuje obýva tú istú dutinu aj viacej rokov po sebe. Dutinu si vie priebežne počas hniezdenia čistiť. Produktivita druhu je tiež dobrá, dokáže mať okolo štyroch až sedem mláďat. Tento druh umelé búdky neobsadzuje pretože prirodzených dutín má v lesoch dostatok.

Horšie je na tom o niečo väčší druh Pôtik kapcavý. Tento druh obsadzuje iba dutiny poveľkom ďatlovi Tesárovi čiernom s vletovým otvorom cca 8 cm. Tento druh má aj svojho predátora, kunu lesnú, ktorá sa cez väčší otvor dokáže vtiahnuť do dutiny a vyplieniť hniezdo. Preto tento druh v priebehu hniezdenia hniezdnu dutinu nečistí aby ju neobjavili kuny. Preto tiež na hniezdenie každoročne vyhľadáva novú dutinu. V posledných rokoch sa tento druh stáva čoraz vzácnejším. Dôvod jeho úbytku nie je jednoznačný. Pôtiky radi obsadzujú aj vyložené búdky vhodných rozmerov s im primeraným vletovým otvorom.

Posledných vyše dvadsať rokov sa na Slovensku rýchlo rozširuje aj sova uralská či dlhochvostá pochádzajúca z východných častí Európy. Táto sova rada obsadzuje inštalované boxy. Tieto je vhodné inštalovať do výšky do 10 m. Mladé sovy opúšťajú hniezda zavčasu, kedy ešte nevedia

lietať. Pri skoku z vysoko inštalovanej búdky je väčšie riziko ich zranenia. Hniezdne páry sú na lokalite celoročne stabilné. V zime zväčšujú svoj operačný rádius kvôli nedostatku potravy. Ak chceme do biotopu pritiahnuť túto našu druhú najväčšiu sovu inštalovaním búdky treba mať na pamäti ovplyvnenie ostatných druhov, ktoré sa dovtedy na lokalite vyskytovali. Menšie druhy sov sa môžu z takejto lokality vysťahovať. Pri inštalácii búdky na lokalite s výskytom jastraba lesného táto nebude obsadená. Do akej miery dokáže uralka ovplyvniť stavy kurovitých nie je známe. Jednoznačne tento silný druh môže loviť 24 hodín denne.

Myšiarka ušatá obýva okrem okrajov lesov, kde hniezdi často v hniezdach veveríc a strák. S obľubou tiež celoročne obýva záhrady a lesoparky aj v intravilánoch obcí a tichších miest. Na vhodnom mieste si ju môžete udržať inštaláciou umelého hniezda v nejakom ihličnane. Hniezdo by malo pozostávať z pár tenších konárov a trávy stiahnutých drôtom či povrázkom.

Sova obyčajná je našou stredne veľkou sovou hniezdiacou najradšej v dutinách stromov po vyhnitých konároch. Tejto sove tiež inštalujeme búdky s vletovým otvorom do 10 cm či polo búdky, ktoré s obľubou obsadzuje. Produktivita mláďat v búdkach je určite vyššia ako v prirodzených dutinách.

Výr skalný je našou najväčšou sovou s rozpätím krídiel do 170 cm. Výry sú verné svojmu hniezdisku mnoho desiatok rokov pokiaľ nie sú vyrušované. Ich hniezda na skalných výbežkoch však často zarastajú rôznymi drevinami čo im po čase úplne znemožní prílet na hniezdnu rímsu a celkovo hniezdenie. Preto je veľmi dôležité raz za pár rokov tieto hniezdiská čistiť od náletových drevín. Samozrejme v čase mimo hniezdnej sezóny. Výry dokážu hniezdiť a j v lese na zemi no v týchto rokoch vzhľadom na množstvo diviakov je produktivita takto hniezdiacich párov v ohrození. Stromové hniezda po dravých vtákoch tiež nie sú pre výra ideálne. Vo väčšine prípadov im nevyhovuje obmedzený prílet na hniezdo pre ich super jemné perie.