Výsledky sledovania zmien početnosti a celkového stavu populácie orlov skalných na Orave r. 1981 – 2021.  

Z dochovaných historických prameňov za posledných 170 rokov z regiónu Orava nie je možné jednoznačne vyhodnotiť stav a populačný trend orla skalného. 

Podľa mojich zistení sa prikláňam k názoru, že početnosť orlov bola nižšia než v súčasnosti a tiež aj úspešnosť hniezdení. Z historických prameňov je ťažko hovoriť o konkrétnych minimálnych číslach, čo sa týka hniezdnych párov na 100 km2 a počtu vyvedených mláďat na jeden pár. Zo skúseností z pozorovania hniezdneho areálu Slovenska a iných krajín však zisťujeme niektoré zaujímavé skutočnosti. Jednotlivé páry orlov na Orave hniezdia od seba vo vzdialenosti cca 10 km. Loviská, v ktorých si orly stavajú hniezda, sú pomerne dobre ohraničené a jednotlivé hniezdiace páry ich viac menej dodržujú a neprelínajú si ich o viac ako cca 10%. Krúžiace orly vidia na susedné páry a komunikujú medzi sebou častokrát hojdačkami. Hniezdna populácia takto tvorí akúsi sieť párov vidiacich na seba. Nezaoberám sa nehniezdiacimi jedincami, ktorí sa v populácii presúvajú a hľadajú voľné miesto či už v existujúcom páre, alebo voľný biotop medzi hniezdiacimi pármi, v ktorom môžu vytvoriť nové  páry. Ak sa vzdialenosť hniezdnych párov zväčší nad 20 km od iných párov, orly sa už necítia komfortne a takáto vysunutá hniezdna lokalita postupne buď zaniká alebo sa priblíži bližšie k ostatným párom. Ukážkový príklad je český projekt: “Znovu založení populace orlov skalních na území ČR”, ktorý sme začali s Petrom Orlom v roku 2006. Petrove prvé návštevy začali na lokalitách Oravy, kde sme pred zahájením projektu hodnotili ekologické podmienky druhu týkajúce sa hniezdnych biotopov, potravných nárokov v nadväznosti na existujúce ľudské osídlenie podobné severo moravským podmienkam.

http://www.zoo-ostrava.cz/cz/ochrana-prirody/?ochrana_id=7

Na území ČR sa v r. 2006 – 2012 vypustilo 22 mláďat orlov skalných v rámci projektu “Návrat orla skalního na území ČR”. Do r. 2014 z nich prežilo 13 jedincov. Ďalšie vypustené mláďatá boli väčšinou postrieľané, poranené na el. vedení – viď. detailné správy z projektu. V r. 2013 a 2014 bolo zaznamenané zahniezdenie len jedného páru vzdialeného 150 km od slovenskej populácie orlov. Tento pár vyviedol počas dvoch rokov po jednom mláďati, čo je obrovský úspech. Počas realizácie projektu v r. 2006 – 2014 pohyb vypustených orlov (na základe výsledkov z priamych  pozorovaní a telemetrie) viedol prevažne východným smerom na Slovensko ku stabilnej hniezdnej populácii. Počas tohoto obdobia sme s Vladom. Trulíkom a Dr. Jarom. Veličkom venovali čas monitoringu v oblasti Kysúc, ponad ktorú vypustené mladé orly prelietali. Z našich pozorovaní jednoznačne vyplýva, že v Bytčiansko Čadčianskej oblasti sa pôvodne vyskytovali dva páry. V období r. 2006 – 2014 pribudli dva nové páry. Hniezdenie jedného z týchto nových párov sme zdokumentovali s Dr. J. Veličkom v r.  2014.

Podobné výsledky so snahou opätovne prinavrátiť populáciu druhu boli v Írsku. Vypúšťané mláďatá pochádzali pôvodne zo Škótska. Podrobnosti z tohto projektu záujemci nájdu na internete. Obidva projekty však poukazujú na to, aké jednoduché je druh živočícha z krajiny vyhubiť. A  koľko úsilia a prostriedkov stojí, dostať ho späť na svoj pôvodný areál výskytu.

Praktickými skúsenosťami z terénu sa vlastne snažíme dopracovať k údajom, na akú vzdialenosť sa mohli od seba maximálne zväčšiť oká hniezdnej populácie v areáli rozšírenia orlov na Orave a Slovensku a tiež aká by mohla byť minimálna produkcia mláďat na hniezdny pár, aby populácia orlov skalných prežila extrémny tlak zo strany človeka.

Tu nám môžu pomôcť niekoľkoročné skúsenosti zo susedného Rakúska, kde hustota siete hniezdnych párov v Alpách je podobná Slovenským pomerom. V porovnaní produktivity na Slovensku, kde na jeden pár pripadá cca 0,4 mláďat, v NP Kalkalpen počas šesť rokov (2006-2011) len cca 0,2 mláďaťa na jeden pár. Vlastne v tejto oblasti Álp boli v teréne počas monitoringu pozorované iba dospelé vtáky bez vizuálnych znakov mláďat. Zaujímavé tiež je, že v r. 1990 som v inej oblasti Rakúska, Hohe Tauern pozoroval jeden pár orlov na hniezdnej lokalite tiež bez hniezdnych prejavov. V roku 2016 v ďalšej oblasti Hohe Tauern  dohľadávam neúspešný hniezdny pár orlov. Tu bolo výnimočné, že obidva orly v páre mali ešte badateľné znaky mladých vtákov. 

Ak sa znovu vrátime ku hustote hniezdnych párov v Rakúskych Alpách, ktoré sú od seba vzdialené rovnako ako u nás cca 10 km, čo udržuje populáciu pri živote pri tak nízkom počte vyvedených mláďat? Čo by sa s populáciou orlov skalných stalo, ak by sa sieť hniezdnych párov pri tejto produktivite zdvojnásobila na cca 20 km od seba? Populácia by začala rednúť až by postupne zanikla? Podľa mňa áno. Tu treba brať ešte na zreteľ fakt, že jedinec orla skalného je pohlavne dospelý v troch, častejšie však v štyroch rokoch života.

O tejto téme môžeme polemizovať. Vráťme sa ale k našim predpokladom. Koľko hniezdnych párov mohlo hniezdiť na Orave v posledných 170 rokoch? Z historicky dostupných prameňov sú uvádzané ako najčastejšie príčiny, kedy sa orly dostali do ľudských rúk, strelné zbrane, železá, vybratie hniezda… Podľa mňa a publikovaných skutočností na území Oravy a  Slovenska nikdy nemohla klesnúť produktivita hniezdnych párov pod 0,3 mláďat na hniezdny pár a hustota siete hniezdnych párov na Slovensku nebola väčšia ako 15 km. Na Orave by tak aj pred viac ako 150 rokmi hniezdilo do 9 hniezdnych párov orlov skalných.

Slovensko je krajina, kde sa pri výskume a aktívnom monitoringu orlov skalných môžeme opierať o 40 ročné skúsenosti. Rekapituláciou týchto výsledkov sme sa dnes dopracovali ku nasledovným priemerným hodnotám. Na území Slovenska dodnes bolo zistených do 100 hniezdnych lokalít orlov skalných. Čo sa týka hustoty hniezdnych párov, tak v extrémnych prípadoch boli zaznamenané hniezdenia vzdialené 2 km od seba. Loviská však boli orientované na opačné strany. Veľkosť lovného priestoru sa pohybuje celoročne okolo 80 km2. Zistená produktivita na hniezdny pár, ak rátame mortalitu do cca štvrtého roku života jedinca, doposiaľ nepresahuje za sledované obdobie 0,4 mláďat na jeden hniezdny pár. Slovenská populácia mala hlavne po roku 2010, aj napriek priemerne nízkej produktivite, mierne rastúci trend a boli zadokumentované nové hniezdne teritóriá orlov skalných.

Inými slovami, ak v súčasnosti na Slovensku evidujeme cca 100 hniezdnych lokalít, tak populácia vyprodukuje ročne do 40 mláďat. Ak predpokladáme, že početnosť orlov bola v posledných 150 rokoch o cca jednu tretinu redšia a produktivita nedosahovala 0,4, ale len 0,3 mláďat na pár, aj tak by produkcia mláďat pri 65 – 70 pároch na Slovensku dosahovala 20 mláďat ročne. Ak prirátame zistenú dlhovekosť orlov v prírode, ktorá sa podľa zistení v pohybuje okolo 15 rokov, aj takto nízka produkcia mláďat môže zabezpečiť prežitie populácie aj dlhšie obdobie.

Rozšírenie

Od roku 1981 – 2021 som na Orave postupne lokalizoval 21 hniezdnych lokalít a bolo vyhodnotených viac než 250 hniezdení. Na týchto lokalitách sa do roku 2021 potvrdilo hniezdenie vyleteným mláďaťom alebo boli dohľadané konkrétne hniezda. Uvedený počet hniezdnych párov na Orave aktuálne dosahuje maximálnu hranicu hustoty vzhľadom na potrebnú veľkosť habitatu druhu. Faktom je, že rozsiahla zastavaná časť územia Oravy pre orly skalné citlivé na prítomnosť človeka nie je vhodná ani ako lovisko. 

Ohrozenie

Od roku 1981 som vlastne začal s aktívnym monitoringom. V oblasti Choča som v tomto roku dohľadal obsadené hniezdo so znáškou vajec, na ktorých samica sedela. Hniezdenie bolo neúspešné. Už v predošlých rokoch sa monitoringu v Chočských rokoch venoval Ladislav Bohačík, s ktorým som sa prvý krát stretol nad Prosieckou dolinou. Aj Ladislav Bohačík vedel už o minimálne dvoch hniezdiskách na Dolnej Orave pred rokom 1981.

5. mája 1997 som na lokalite NPR Veľký Choč s kolegom M. Macekom nafilmoval vykrádanie orlieho hniezda. Polícia z DK  vykrádačov hniezd zadržala v Lúčanskej doline. Jednalo sa o českých sokoliarov, ktorí vybrali zo skalného hniezda znášku dvoch vajec. Do tohto roku som každoročne v máji nachádzal len prázdne hniezda nielen na Orave. Na Slovensku hniezda vyberali Slováci aj Češi. Z hniezd boli vyberané znášky tesne pred liahnutím mláďat z vajec. Po tom čo bol ochranármi a políciou zadržaný ďalší český sokoliar tesne po vybratí hniezda vo Veľkej Fatre, sa začala situácia vo voľnej prírode zlepšovať. Samozrejme nechýbal ani slovenský sokoliar zadržaný na Slovensko Rakúskej hranici pri prevoze mláďat sokolov sťahovavých vybratých v prírode. Posledné dva prípady skončili nepodmienečnými trestami. Zlegalizovanie umelých odchovov orlov v zajatí čiastočne utlmilo vykrádanie hniezd . Každopádne však vieme, že umelé odchovy budú vždy závislé od nového genetického potenciálu z voľnej prírody. Aktuálne situáciu zlepšuje fakt, že náročnému chovu orlov v zajatí sa postupne venuje menej ľudí. Situáciu zlepšuje podľa zákona o CITES aj potreba preukazovania pôvodu jedinca chovateľom s preukázaním DNA analýzy krvi.

Prostredie

Orly skalné vzhľadom na rozpätie krídiel radi využívajú stúpajúce prúdy pozdĺž svahov. Preto druh neosidľuje rovinaté oblasti. Takisto orlom nevyhovujú vysoké hory bez lesných porastov a závery dlhých dolín. Hniezda sú umiestnené na skalách či stromoch zriedkavo ľuďom na očiach. Hniezdo býva poväčšine umiestnené tak, aby naň slnko nesvietilo viac ako  tri hodiny denne. Zo stromov uprednostňujú ihličnany. Na nich je hniezdo viac celoročne skryté pred zvedavcami. Orly skalné sa na lokalite zdržujú počas celého roka. Tak majú dostatok času odpozorovať, v ktorej časti lokality je najmenej ľudských činností a túto časť uprednostnia na stavbu hniezda. Je to kvôli tomu, že sú citlivé na prítomnosť človeka hlavne počas inkubácie znášky. Do konca mája musí byť hniezdisko bez akejkoľvek hospodárskej činnosti. Sediaca orlica pozorne sleduje svoje okolie. Akonáhle zistí, že jej hniezdo človek objavil a pozoruje ju, opúšťa hniezdo a vráti sa naň, až keď je na lokalite kľud. Pri dlhodobej prítomnosti narušiteľa dochádza k zachladnutiu znášky, podchladeniu a následnému úhynu menšieho mláďaťa. Orly skalné sú však pomerne tolerantné na prítomnosť ľudskej činnosti, aj techniky v blízkosti hniezda pokiaľ sú presvedčené, že človek neobjavil ich hniezdo. Hospodárska činnosť v blízkom okolí orlích hniezd musí byť ochranou prírody usmernená aj v mesiacoch september – február, aby sa zabránilo stratám na prípadnom výrube hniezdnych stromov. V lesných celkoch je potrebné starostlivo zvažovať výstavbu každej lesnej cesty, ktorá pod záštitou potrebnej lesníckej činnosti v konečnom dôsledku slúži poľovníkom na sprístupnenie posledných odľahlých oblastí a umiestňovanie poľovníckych zariadení, ktorých počet je už neúnosný a ich využívanie je pre faunu nesmierne rušivé.

Z pozorovaní je zaujímavým faktom zisteným, že straty pri hiezdení môžu spôsobovať aj samotné nespárované orly iným hnezdiacim párom. V Malej aj Veľkej Fatre boli zaznamenané prípady, kedy mladé orlice cca 3-4 ročné obťažovali pri hniezdení pôvodnú starú orlicu tak dlho, kým ju z lokality nevyhnali. Toto spravidla môže trvať aj viac rokov, kým sa to mladej nespárovanej orlici podarí. Samec pri tejto aktivite mladej orlice hrá úlohu pozorovateľa pri ich vzdušných naháňačkách, alebo sa občas pripojí a na pár sto metroch tiež ženie mladú orlicu preč.

Za takýmito pozorovaniami sú stovky hodín strávených na lokalitách s ďalekohľadmi a rozoznanie jednotlivých orlov v pároch na konkrétne jedince.

Ďalšou zaujímavosťou je ubúdanie hniezdnych párov orlov krikľavých na Orave. Čo spôsobuje tento trend? Je to zmena hospodárenia, neskoré, nedostatočné kosenie lúk, pasenie, či aj zvýšený počet hniezdnych párov orlov skalných. Faktom je, že orly krikľavé sa vyhýbajú susedstvu s orlom skalným a hniezda si stavajú od nich ďaleko aj niekoľko kilometrov.  Tu je pole neorané pre ochranu prírody, aby s použitím monitorovacej techniky a priamych pozorovaní objasňovali vzťahy jednotlivých druhov v ekosystéme.

Miloš Majda