Medvede sú pre množstvo ľudí zaujímavá téma. V týchto článkoch sa vám pokúsime predstaviť pár zaujímavosti z ich života tak ako boli zaznamenané a vyhodnotené ľuďmi, ktorí v ich prirodzenom prostredí strávili množstvo dní a nocí za posledných tridsať a viac rokov.

Úvodom treba spomenúť fakt, že väčšina zvierat a hlavne zo skupiny vrcholových predátorov je na vysokom inteligenčnom stupni fungovania. Zámerne sa vyhýbam nešťastnému slovíčku myslenia, pretože druh riadený chorou mysľou sa môže veľmi rýchlo dostať na pokraj vyhynutia… Dosť na tom je stále v ríši zvierat množstvo informácií, z ktorých by si mohol človek vziať ponaučenie, aby sa stal lepším človekom.

U medveďov potomstvo vychováva iba matka. Samec sa tejto úlohy neúčastní. V máji čo je obdobie ich ruje sa zaujíma len o reprodukciu. Toto obdobie je pre medvedice dosť drastické, hlavne pre tie, ktoré ešte vodia mláďatá. Rujný samec sa vo svojom teritóriu snaží, aby do obdobia párenia medvedica už nemala mláďatá a bola pripravená na tento akt. Preto sa vodiace medvedice s mláďatami snažia vyhnúť rujným samcom. Preto tiež medvieďatá vedia dobre loziť po stromoch. Tu často celé hodiny čakajú matku, ktorá sa od nich vzdialila za potravou, aby ju nezdržovali. Niekedy si takto odložené mláďatá vedia urobiť na strome jednoduché hniezdo z konárov, kde čakajú. Podobné hniezda si robia opice na prenocovanie. Mali sme prípady, kedy sa rujný samec snažil páriť s medvedicou, ktorá mala mláďatá a táto o jeho pozornosť nestála. Samec ju pri jeho snažení dobil a v niektorých prípadoch aj zabil. Pre uvedené fakty sa medvedia populácia nedokáže sama premnožiť pokiaľ v nej nechýbajú dominantné samce. V odbornej terminológii sa tento jav nazýva auto regulácia v populácii.

Čo sa týka priestorovej dynamiky či obhajovania teritórií dospelými jedincami uvedieme nasledovné. Na základe výsledkov z telemetrie, ktorá sa robila na Slovensku možno povedať, že dospelý samec starší ako päť rokov brloží od decembra do februára. V tomto období dokáže žiť iba z tukových zásob z ktorých za dva mesiace takmer nič nestratí. Okrem toho medveď dokáže prakticky okamžite, ak zacíti potravu aj v období brloženia, nažrať sa. Napríklad ak neďaleko jeho brložiska vlci strhnú korisť medveď opustí brloh a ide im s tým pomôcť. Potom sa vráti do brlohu a môže tam tráviť ďalší mesiac. To či medveď opustí brloh hodne závisí aj od počasia. Najradšej vchádza do brlohu či ho opúšťa za sneženia, aby sneh zahladil stopy aby brloh nebol prezradený. Mimo obdobia brloženia sa dospelý medveď často pohybuje v priestore dlhom cca 20 km a rôzne širokom najčastejšie však okolo 10 km. Tento priestor by som nenazval jeho domovským okrskom pretože sa v ňom vyskytuje mnoho ďalších jedincov druhu s ktorými spravidla nesúperí. Isté je však jedno. Každý maco pohybujúci sa územím si kladie za povinnosť upozorniť na seba bez ohľadu na jeho fyzické parametre. Medvede zanechávajú svoje pachové stopy na tzv. medvedích stromoch. Najsilnejšie jedince aj záhryzy umiestnené na kmeni čo najvyššie. Najvyšší záhryz sme našli vo výške 2,7m čo predstavuje výšku zvieraťa v stoji na zadných nohách 3 metre. Váha takéhoto samca sa pohybuje okolo 350 kg. Túto váhu môže dosiahnuť samec už v siedmich rokoch života. Čo sa týka ešte priestorovej dynamiky tak v zásade platí, čím menší macko tak tým väčší rozsah pohybu nezriedka presahuje aj viac ako 100 km. Medvede si na značkovacích stromoch zanechávajú všetky potrebné informácie, ktoré potrebujú o sebe mať. Druh pohlavia, informácie o kondícii, zdravotnom stave…

Medvedice sa zdržujú pri brlohu niekedy až do polovice mája, bežne do konca apríla. Ich organizmus je ako perpetuum mobile niekedy od decembra do mája nič nežerú len občas prijímajú vodu. Brlohy samíc nebývajú ďaleko od vody. Ochrana mláďat je pre nich prvoradá. Medvedice majú spravidla rok po roku mláďatá s pestúnom spravidla o rok starším. Ako si robia roky pauzy bez mláďat nie je zistené. Ak sa medvedica rozhodne odísť hľadať potravu v období brloženia tak pestún zostáva s mladšími súrodencami. Spravidla zabaví mláďatá v úkryte kým sa medvedica vzdiali. Častokrát sa medvedica snaží uloviť jeleniu zver neďaleko brloha, aby preklenula obdobie nedostatku inej potravy do mája, kedy sa ukáže prvá tráva či bukové lístie.

Potrava je u medveďov rozmanitá. Rastlinná zložka tvorí cca 80 percent zvyšok je potrava živočíšneho charakteru. V období konca zimy je však medveď čistý mäsožravec alebo hladuje pretože v prírode nenájde nič iné. Medveď je výborný stratég a jeho lov je dokonale naplánovaný. Mal som prípad, kedy medveď v jednom lavinóznom žľabe ulovil tri jelene. Jelene chodili cez žľab plný hlbokého snehu ku krmelcu so senom. Medveď si počkal kedy bude sneh dostatočne tvrdý, aby ho udržal na povrchu. Ťažké jelene však nie, tie sa pri prechode

žľabom prebárali po brucho. Ďalšou premyslenou stratégiou bolo, že lovené jelene už vtedy mali zhodené parohy. Z obhliadky miesta lovu bolo vidno, že medveď je veľmi silné zviera. Za uvedených okolností použil rovnakú taktiku lovu. Jeleňa si zozadu pridržal pazúrmi za slabiny a následne mu labami zlomil chrbticu, nasledoval záhryz do hlavy a zrejme zlomenie šije. Tento zdroj potravy pomohol do vyrašenia vegetácie prežiť rysovi, niekoľkým medveďom z okolia a v neposlednom rade aj viacerým vtáčím druhom využívajúcich aj takéto sezónne zdroje potravy, dravé vtáky, krkavcovité, sýkorky, kuny, líšky… Medvede však celkovo lovia zriedka zväčša len v jarnom období a koncom leta s obľubou mladé diviaky v pšeničných, kukuričných lánoch a v porastoch vysokých tráv. V ostatnej časti roka sú medvede vegetariáni alebo hľadajú uhynuté jedince zvierat a korisť vlkov. Premyslenú stratégiu zberu potravy dokazuje aj fakt ako dokážu pred zimou vyhľadávať plody bukvíc. Jeden spôsob je zbierať semiačka ležiace na zemi po jednom kuse. To však je aj pre obratný medvedí jazyk kontraproduktívne. Preto počkajú, kým bukvice vyzbierajú hlodavce a nanosia ich do svojich komôrok. Potom myškám vyberú ich zimné zásoby. Tu sme pri skutočnosti z ktorej by si človek nemal brať príklad a zmýšľať podobným spôsobom aby prežil.

Voči človeku sú medvede veľmi tolerantné zvieratá, dokážu tolerovať vašu prítomnosť doslova na pár metrov. Bežné je, že vás zaľahnutý medveď nechá prejsť okolo neho aj na dvadsať metrov. Zostane ležať v záraste blízko poľnej cesty či chodníka. Ak teda nesmerujete priamo jeho smerom. Všetky zvieratá dokážu čítať informácie aj z bio poľa, ktoré vyžaruje každý živočích, človek vyžaruje túto energiu na cca 6 metrov. Určite ste sa s týmto javom už stretli a s niektorým človekom nevydržíte ak je bližšie vás. Psi sú na bio pole človeka tiež citlivé, preto tie nečakané nevysvetliteľné útoky . Z týchto energetických údajov sa dá veľa vyčítať, napríklad v akom je človek psychickom stave a o čo mu ide pri návšteve medvedieho teritória. V neposlednej miere sa medveď riadi jeho neuveriteľným čuchom za pomoci ktorého dokáže bezpečne rozlíšiť bežného turistu či poľovníka, ktorý neďaleko pred časom pitval diviaka a ešte má tie isté nohavice… Medvede môžu byť nebezpečné ak sú pri koristi, poranené či brložiace medvedice. Každopádne sa do konca mája treba vyhýbať húštinám, odľahlým miestam, pohybu v noci. Nepoužívajte rolničky na odľahlých lokalitách, prilákate medvede, ktoré si myslia, že ste zatúlané domáce zvieratko. Nenocujte v lesoch bez stanu. Pred každým prípadným bivakom si označte miesto pred spaním vlastným močom pár desiatok metrov okolo vás, že je to váš dočasný priestor to je reč zvierat, budú vás tolerovať.