Výsledky sledovania zmien početnosti a celkového stavu populácie orlov skalných na Orave od roku 1981.

Zo dochovaných historických prameňov nemožno predpokladať za posledných 170 rokov, aký bol počas tohto obdobia stav populácie v sledovanej oblasti Oravy a prípadný populačný trend čo je škoda. Tiež sa prikláňam ku názoru, že početnosť orlov bola nižšia ako v súčasnosti a taktiež aj úspešnosť hniezdení sa z dneškom nedá porovnávať. Ťažko hovoriť o konkrétnych minimálnych číslach čo sa týka prežitia populácie. Mám na mysli počet hniezdnych párov na 100 km2 a počet vyvedených mláďat na jeden pár. Zo skúseností z pozorovania hniezdneho areálu na Slovensku, ale aj z iných krajín však zisťujeme niektoré zaujímavé skutočnosti. Jednotlivé páry orlov na Orave hniezdia od seba vo vzdialenosti cca 10 km. Loviská v ktorých si orly stavajú hniezda sú pomerne dobre ohraničené a jednotlivé hniezdiace páry ich viac menej dodržujú a neprelínajú si ich o viac ako cca 10%. Krúžiace orly vidia na susedné páry a komunikujú medzi sebou častokrát hojdačkami. Hniezdna populácia takto tvorí akúsi sieť párov vidiacich na seba. Nezaoberám sa nehniezdiacimi jedincami, ktorí sa v populácii presúvajú a hľadajú voľné miesto či v páre, alebo medzi hniezdiacimi pármi a vytvárajú nové páry. Ak sa vzdialenosť zväčší nad 20 km od iných párov orly sa už nečítia dobre a takáto vysunutá hniezdna lokalita postupne zaniká alebo sa priblíži bližšie ku ostatným párom. Ukážkový príklad je Český projekt na Znovu založení populace orlov skalních na území ČR, ktorý som v roku 2006 začali s Petrom Orlom. Vlastne Petrove prvé návštevy začali na lokalitách Oravy, kde sme hodnotili pred zahájením projektu ekologické podmienky druhu týkajúce sa hniezdnych biotopov, potravných nárokov v nadväznosti na existujúce ľudské osídlenie podobné tým severo moravským podmienkam.

http://www.zoo-ostrava.cz/cz/ochrana-prirody/?ochrana_id=7     a iné odkazy

Na území ČR sa od r. 2006 do r. 2012 vypustilo 22 mláďat orlov skalných, /projekt Návrat orla skalního na území ČR/. Do r. 2014 z nich prežilo 13. Ďalšie vypustené mláďatá boli väčšinou postrieľané, poranené na el. Vedení – viď detailné správy z projektu. V r. 2013 a 2014 zahniezdil iba jediný pár vzdialený od Slovenskej populácie či jej západnej hranice rozšírenia 150 km. Tento vyviedol počas dvoch rokov po jednom mláďati čo je obrovský úspech. Počas realizácie projektu v r. 2006 – 2014 pohyb vypustených orlov – výsledky priamych  pozorovaní a výsledky telemetrie viedli prevažne východným smerom na Slovensko ku stabilnej hniezdnej sieti jednotlivých párov. Počas tohoto obdobia som s V. Trulíkom a Dr. J. Veličkom venoval čas monitoringu v oblasti Kysúc ponad ktorú vypustené mladé orly prelietali. Z našich pozorovaní jednoznačne vyplýva, že Bytčiansko Čadčiansku oblasť v tomto období r. 2006 – 2014 obsadili dva nové páry a dva páry sa na svojich lokalitách vyskytovali už počas predošlých rokov. Hniezdenie jedného z týchto párov sme zdokumentovali s Dr. J. Veličkom v r.  2014.

Veľmi podobných výsledkov so znovu zakladaním populácie na území, kde boli orly vyhubené sú skúsenosti z Írska. Tu boli vypúšťané mláďatá pochádzajúce zo Škótska. Podrobnosti z tohto projektu záujemci nájdu na internete. Obidva projekty však poukazujú na to aké jednoduché je druh živočícha z krajiny zlikvidovať. Čo námahy však stojí za tým dostať ho späť na svoj pôvodný areál výskytu.

Praktickými skúsenosťami z terénu sa vlastne snažíme dopracovať ku tomu o čom hovoria dochované kusé historické pozorovania z oblasti Oravy. Na koľko kilometrov od seba sa mohli maximálne zväčšiť oká hniezdnej populácie v areáli rozšírenia orlov na Orave či Slovensku. Aká môhla byť minimálna produkcia mláďaťa na hniezdny pár, aby populácia orlov skalných prežila extrémny tlak zo strany človeka.

Tu nám môžu pomôcť niekoľkoročné skúsenosti zo susedného Rakúska. Tu je hustota siete hniezdnych párov v Alpách a okolí v priemere podobná Slovenským pomerom. Oproti pozorovaniam produktivity na Slovensku cca 0,4 mláďaťa na jeden pár bola produktivita v NP Kalkalpen počas šesť rokov /2006-2011/ len cca 0,2 mláďaťa na jeden pár. Vlastne v tejto oblasti Álp boli v teréne počas monitoringu pozorované prevažne iba vtáky bez vizuálnych bielych znakov mláďat. Zaujímavé tiež je, že v r. 1990 som v inej oblasti Rakúska, Hohe Tauern pozoroval jeden pár orlov na hniezdnej lokalite tiež bez známok hniezdenia. V roku 2016 v ďalšej oblasti Hohe Tauern  dohľadávam neúspešný hniezdny pár orlov. Tu bolo výnimočné, že obidva orly v páre mali ešte badateľné znaky mladých vtákov. Ak sa znovu vrátime ku hustote hniezdnych párov v Rakúskych Alpách, ktoré sú od seba vzdialené ako u nás cca 10 km čo udržuje populáciu pri živote pri tak nízkom počte vyvedených mláďat? Čo by sa s populáciou orlov skalných stalo ak by sa sieť hniezdnych párov pri tejto produktivite zdvojnásobila na cca 20 km od seba. Populácia by začala rednúť až by postupne zanikla? Podľa mňa áno. Tu treba brať ešte na zreteľ fakt, že jedinec orla skalného je pohlavne dospelý v troch, častejšie však v štyroch rokoch života.

O tejto téme môžeme polemizovať. Vráťme sa však ku našim predpokladom, koľko hniezdnych párov mohlo hniezdiť na Orave v posledných 170 rokoch. Aj z historických dostupných prameňov je ako najčastejšia príčina, kedy sa orly dostali do ľudských rúk uvádzané strelné zbrane, železá, vybratie hniezda, otravy… Podľa mňa na území Oravy a na území Slovenska nikdy nemohla klesnúť produktivita hniezdnych párov pod 0,3 mláďaťa na hniezdny pár a hustota siete hniezdnych párov na Slovensku nebola väčšia ako 15 km. Na Orave by tak aj pred 150 rokmi hniezdilo do 9 hniezdnych párov orlov skalných.

Slovensko je krajina, kde sa pri výskume a aktívnom monitoringu orlov skalných môžeme opierať o 35 ročné skúsenosti. Rekapituláciou týchto výsledkov sme sa dnes dopracovali ku nasledovným priemerným hodnotám. Na území Slovenska dodnes bolo zistených do 100 hniezdnych lokalít orlov skalných. Čo sa týka hustoty hniezdnych párov tak v extrémnych prípadoch boli zaznamenané hniezdenia 2 km od seba. Loviská však boli orientované na opačné strany. Veľkosť lovného priestoru sa pohybuje celoročne okolo 80 km2. Zistená produktivita na hniezdny pár ak rátame mortalitu do cca štvrtého roku života jedinca nepresahuje za sledované obdobie dodnes 0,4 mláďaťa na jeden hniezdny pár. Slovenská populácia mala hlavne po roku 2010 aj napriek priemerne nízkej produktivite mierne rastúci trend. V posledných rokoch boli zadokumentované nové hniezdne teritóriá orlov skalných.

Inými slovami, ak v súčasnosti na Slovensku evidujeme cca 100 hniezdnych lokalít tak populácia vyprodukuje ročne do 40 mláďat. Ak predpokladáme, že početnosť orlov bola v posledných 150 rokoch o cca jednu tretinu redšia a produktivita nedosahovala 0,4, ale len 0,3 mláďaťa na pár aj tak by produkcia mláďat pri 65 – 70 pároch na Slovensku dosahovala 20 mláďat ročne. Ak prirátame zistenú dlhovekosť orlov prírode, ktorá sa podľa zistení v pohybuje okolo 15 rokov aj takto nízka produkcia mláďat môže postačovať pre prežitie populácie trvajúceho aj dlhšie obdobie.

Rozšírenie

Od roku 1981 som na Orave postupne lokalizoval 21 hniezdnych lokalít. Na týchto lokalitách sa do roku 2014 potvrdilo hniezdenie vyleteným mláďaťom alebo boli dohľadané  konkrétne hniezda. Tento stav dnes na Orave tvorí maximálnu hranicu hustoty vzhľadom na potrebnú veľkosť habitatu druhu. Faktom je, že časť Oravy vzhľadom na ľudské osídlenie pre orly skalné nie je vhodná ani ako lovisko.

V texte je odhadované maximálne rozšírenie na 25 párov čo je podľa mňa veľa.

Ohrozenie

Od roku 1981 som vlastne začal s aktívnym monitoringom. V oblasti Choča som v tomto roku dohľadal obsadené hniezdo so znáškou na ktorej samica sedela. Hniezdenie bolo neúspešné. Už v predošlých rokoch sa monitoringu v Chočských rokoch venoval Ladislav Bohačík s ktorým som sa prvý krát stretol nad Prosieckou dolinou. Aj Ladislav Bohačík vedel už o minimálne dvoch hniezdiskách na dolnej Orave pred rokom 1981.

5 mája 1997 sme na lokalite Veľký Choč s kolegom v spolupráci s políciou v DK nafilmovali a zadržali českých sokoliarov, ktorí vybrali zo skalného hniezda znášku dvoch vajec. Do tohto roku som už každoročne v máji nachádzal len prázdne hniezda. Na Slovensku hniezda vyberali Slováci aj Češi. Z hniezd boli vyberané znášky tesne pred liahnutím mláďat z vajec. Po tom čo bol ochranármi a políciou zadržaný ďalší český sokoliar tesne po vybratí hniezda vo Veľkej Fatre sa situácia začala  vo voľnej prírode zlepšovať. Samozrejme nechýbal ani slovenský sokoliar zadržaný na Slovensko Rakúskej hranici pri prevoze mláďat sokolov sťahovavých vybratých v prírode. Posledné dva prípady skončili nepodmienečnými trestami. Čiastočne tiež vykrádanie hniezd utlmilo zlegalizovanie umelých odchovov orlov v zajatí. Každopádne však vieme, že umelé odchovy budú vždy závislé od nového genetického potenciálu z voľnej prírody. Neskôr až po súčasnosť situáciu zlepšuje fakt, že náročnému chovu orlov v zajatí sa postupne venuje menej ľudí. Nemenej situáciu zlepšuje podľa CITES aj potreba preukazovania pôvodu jedinca chovateľom s preukázaním DNA analýzy krvi.

Prostredie

Orly skalné vzhľadom na svoju veľkosť v rozpätí krídel a hmotnosť radi využívajú stúpajúce prúdy pozdĺž svahov. Preto orly neradi osídľujú rovinaté oblasti bez týchto možností takisto im nevyhovujú vysoké hory bez lesných porastov a závery dlhých dolín. Hniezda sú umiestnené na skalách či stromoch málokedy ľuďom na očiach. Hniezdo býva poväčšine umiestnené tak, aby naň slnko nesvietilo viac ako  tri hodiny denne. Zo stromov uprednostňujú ihličnany. Tu je hniezdo viac celoročne skryté pred zvedavcami. Orly skalné sa na lokalite zdržujú počas celého roka. Tak majú dostatok času odpozorovať v ktorej časti lokality je najmenej ľudských činností a túto časť uprednostnia na stavbu hniezda. Je to kôli tomu, že sú citlivé na prítomnosť človeka hlavne počas inkubácie znášky. Do konca mája musí byť hniezdisko bez akejkoľvek hospodárskej činnosti. Sediaca orlica pozorne sleduje svoje okolie. Akonáhle zistí, že jej človek objavil hniezdo a pozoruje ju opúšťa hniezdo a vráti sa naň až keď je na lokalite kľud. Takto človek spôsobuje zachladnutie znášky či pri dlhodobej prítomnosti podchladenie a následný úhyn menšieho mláďaťa. Orly skalné sú však pomerne tolerantné na prítomnosť ľudskej činnosti aj techniky v blízkosti hniezda pokiaľ sú presvedčené, že človek neobjavil ich hniezdo. Hospodárska činnosť v oblastiach blízko orlích hniezd musí byť ochranou prírody usmernená v mesiacoch September – február aby sa zabránilo stratám na hniezdení aj z tejto strany. V lesných celkoch je potrebné starostlivo zvažovať výstavbu každej lesnej cesty, ktorá pod záštitou potrebnej lesnej činnosti vlastne nakoniec slúži len poľovníkom na sprístupnenie posledných odľahlých oblastí.

Z pozorovaní je zaujímavým faktom zisteným u nás aj v zahraničí, že straty pri hiezdení môžu spôsobovať aj samotné nespárované orly iným hnezdiacim párom. V Malej aj Veľkej Fatre boli zaznamenané prípady, kedy mladé orlice cca 3-4 ročné obťažovali pri hniezdení pôvodnú starú orlicu tak dlho, kým ju z lokality nevyhnali. Toto spravidla môže trvať aj viac rokov, kým sa to mladej nespárovanej orlici podarí. Samec pri tejto aktivite mladej orlice hrá úlohu pozorovateľa pri ich vzdušných naháňačkách, alebo sa občas pripojí a na pár sto metroch tiež ženie mladú orlicu preč.

Za takýmito pozorovaniami sú stovky hodín strávených na lokalitách s ďalekohľadmi a poznanie jednotlivých párov na konkrétne jedince.

Ďalšou zaujímavosťou je ubúdanie hniezdnych párov orlov krikľavých na Orave. Čo spôsobuje tento trend. Je to zmena hospodárenia, neskoré, nedostatočné kosenie lúk či zvýšený počet hniezdnych párov orlov skalných. Faktom je, že orly krikľavé sa vyhýbajú susedstvu s orlom skalným a tam, kde doteraz hniezdili  v okolí pák kilometrov orly skalné nehniezdili. Tu je pole neorané pre ochranu prírody, aby tieto skutočnosti objasnili za pomoci priamych pozorovaní či použitia techniky.

Autor článku: Miloš Majda